Tvorivý rok 2020
Je tu koniec roka a tak trochu
bilancujem... rok 2020 bol pre mňa po výtvarnej stránke mimoriadne plodný.
Mám na konte 31 obrazov a to som ešte nedávno tvrdila, že viac ako 30 obrazov
ročne nemám šancu namaľovať. Bohužiaľ, vďačím za to hlavne všetkým tým
lockdownom, ktorých bolo tento rok viac než dosť, ale keď už na nič iné, tak
aspoň na toto boli dobré. Práve pri nich som naozaj ocenila charakter môjho maliarskeho
koníčka a tiež to, aké dôležité je mať v živote niečo, pri čom človek
vypustí paru, vyčistí si hlavu a to čo v nej zostane, si pekne
poukladá... tak ako v skrini, všeobecne totiž platí „aký má človek
poriadok v skrini, taký má aj v živote“.
Celú tohtoročnú tvorbu môžem v podstate zhrnúť do štyroch okruhov – portréty známych
osobností, portréty menej známych osobností, Banská Štiavnica a rôzne.
Portréty menej známych osobností
Ako každý rok, aj teraz prevládali portréty menej známych osobností, čo sú vlastne portréty pre rodinu, kolegov a známych. Tieto portréty majú väčšinou aj osobný charakter a práve preto sa na ne nechám vždy ukecať. Tá radosť v tvári človeka, keď drží v ruke portrét milovanej osoby, je na nezaplatenie. Veľmi vydareným bol práve portrét jedného sympatického staršieho pána. Pri pohľade na tento portrét z väčšej vzdialenosti vzniká efekt plynulých prechodov medzi jednotlivými odtieňmi aj napriek tomu, že obraz je maľovaný v popartovom štýle a každý odtieň je tu presne ohraničený. Je to taký "realistický pop-art" a veľmi sa mi osvedčil pri portrétoch z menej kvalitných fotografií.
Portréty známych osobností
Prvým portrétom bol Freddie Mercury,
ktorý bol zároveň aj prvým obrazom v roku. Vtedy som si uvedomila, že úplnou
náhodou som práve obrazmi Freddieho Mercuryho odštartovala moje posledné tri
maliarske roky a keďže boli pomerne úspešné, možno budem v tejto
tradícii pokračovať. Ďalšími osobnosťami boli Frida Kahlo, Karel Gott, Stanislav Štepka,
Christopher Walken, Mark Knopfler a Dire Straits. Taká všehochuť, ale každý je pre mňa niečím zaujímavý, výnimočný. O
Fride Kahlo a Christopherovi Walkenovi som písala v samostaných
blogoch a veľmi si vážim príležitosť, že som mohla namaľovať a osobne
odovzdať portrét zakladateľovi a lídrovi radošincov, úžasnému človeku p. Stanislavovi Štepkovi. Bolo to pri
príležitosti verejnej rozhlasovej nahrávky hry Desatoro v Radošinskom naivnom
divadle v Bratislave koncom februára, tesne pred vypuknutím koronového
šialenstva.
Banská Štiavnica
Toto mesto je nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie a spája sa u mňa s časom oddychu a relaxu. Prvým obrazom boli konáre stromu nad Dolným kostolom Kalvárie, jednoduché, minimalistické dielko, ktorého sila je v úplne obyčajnom kontraste bielej a čiernej. Na štvorcovom formáte plátna pôsobí naozaj efektne. Potom nasledovala séria troch obrazov „V kôlni“, priamo z našej chalupárskej kôlne v Štefultove, ktorej cieľom bolo zachytiť rôzne štruktúry neopracovaného dreva a nakoniec malebná Ružová ulica z dvoch pohľadov, jeden od centra a druhý od Botanickej záhrady. Týmto dvom obrazom som venovala aj samostatný blog.
Rôzne
Vystriedala som tu všetky možné motívy – zátišie s fľašami, východ slnka na pozadí Zvolenského zámku, zasnežený Vlkolínec, detail slnečnice a dokonca aj milenecký akt inšpirovaný Raffaelom Marinettim. Z týchto obrazov mi utkvel v pamäti Zvolenský zámok, východ slnka zvýraznil jeho siluetu a z inak obyčajnej scenérie vykúzlil dychberúci zážitok. Škoda len, že toto nebeské divadlo trvá vždy tak krátko. Taktiež maľba zimného Vlkolínca bola pre mňa výnimočná, po prvýkrát som maľovala zasneženú krajinu a sneh, a keďže to bolo koncom roka, malo to aj tú správnu atmosféru.
