Prečo práve čiernobiela?

Veľa ľudí sa ma pýta, prečo práve čiernobiela tvorba? Pravdupovediac, jednoznačnú odpoveď nepoznám ani ja sama. Viem len, že to nebolo nič cielené, ani prvoplánové a prišlo to úplne spontánne, až som si zrazu uvedomila, že sa mi míňa len biela a čierna farba, mimochodom tie najžiadanejšie, a tým pádom aj skoro vždy vypredané, odtiene.  

Asi ako každá duša tvorivá, som si vo svojich začiatkoch prešla rôznymi obdobiami. Ranné obdobie, ktoré datujem do tínedžerských rokov, sa nieslo v znamení portrétov. V časoch, keď neexistoval internet a televízia mala iba dva programy, bol portrét nejakej zahraničnej popovej hviezdy, alebo amerického herca príjemným spestrením všedných dní obyčajného mládežníka. Portréty som kreslila hlavne ceruzkou, ale pamätám sa aj na pár farebných portrétov temperami. Mala som na to špeciálny skicár, ktorý mám odložený dodnes. Osobitnou kategóriou boli portréty kreslené naživo počas prestávok v škole, keď mi modelmi a modelkami sedeli spolužiaci, ale kreslila som aj priamo počas vyučovacích hodín, kde zas spolužiakov vystriedali profesori. Častým námetom mi bol aj vtedajší prezident, ktorého portrét visel v každej triede. Potreba neustále niečo niekde čmárať tu jednoducho bola a tak voľné miesta v mojich zošitoch zdobili rôzne ornamenty, geometrické tvary, ženské aj mužské akty, siluety tvárí, či ozdobné nápisy... Myslím, že už vtedy sa v mojom podvedomí zapísal akýsi štýl, alebo smer, ktorým som sa v budúcnosti začala uberať.


23png
22png

Po skončení školy som mala v maľovaní dlhšiu pauzu, ktorú prelomilo až zariaďovanie vlastného bytu a potreba nejakého, najlepšie vlastného, obrazu na jeho skrášlenie. Približne v tom čase sa u mňa začalo obdobie abstraktnej tvorby, ktoré sa prelínalo s obdobím reprodukcií starých majstrov. Myslím, že väčšina maliarov sa počas svojej kariéry dala aspoň raz zlákať namaľovaním kópie diela nejakého známejšieho kolegu. U mňa to boli práve impresionisti, a tak vlastním Goghove slnečnice, Degasove baletky, Modiglianiho akty, či Monetove krajinky. Toto prelínanie, alebo aj tzv. obdobie hľadania trvalo asi 5 rokov.

Za prelomové dielo,  ktorým som odštartovala svoju čiernobielu jazdu, považujem portrét reggae speváka Eddyho Granta. Bol to prvý čiernobiely portrét a keďže bol dosť kontrastný, pôsobil veľmi plasticky a práve to ma zaujalo. Odvtedy čoraz viac mojich obrazov začalo mať čiernobiely vzhľad, až som si uvedomila, že... ...že sa mi míňa len biela a čierna farba, mimochodom tie najžiadanejšie, a tým pádom aj skoro vždy vypredané, odtiene.


21png

Skrátka ma to k tej čiernobielej nejako podvedome ťahá. Možno preto, že milujem jednoduchosť, doslova až strohosť, či už vo farbách, tvaroch, kompozícii... ale zároveň aj dokonalosť, ktorú paradoxne nachádzam práve v jednoduchosti, avšak v tej prirodzenej, bežnej jednoduchosti, s ktorou sa človek stretáva v každodennom živote, napríklad v architektúre... a zrovna v tom mi veľmi pomáha fotografia. Zachytí svetlo, atmosféru a hlavne detaily, ktoré sa snažím preniesť na plátno a dať tak maľbe nádych skutočnosti a kompaktnosti. Voľným okom totiž detaily vnímame úplne automaticky a na maľbe nám väčšinou vôbec nechýbajú, ale keď ich tam zrazu objavíme, je to ako príjemný bonus. 

Dôkazom toho je táto virtuálna výstava inštalovaná v „maximálne“ minimalistickom, geometricky a farebne čistom priestore. Prehliadku, ktorá obsahuje 63 obrazov z obdobia tvorby 2016-2021, si môžete pozrieť tu a možno raz, keď nájdem podobné  priestory aj v skutočnom svete, bude príležitosť takéto predstavenie zorganizovať naživo. Zakončím myšlienkou, ktorá to celé krásne podčiarkuje:

 "Tvorba umelca je zrkadlom jeho duše..."


30png26png29png28png25png
artsteps | Čiernobiely svet (Sat Mar 06 2021 20:29)