Obraz je originálny a veľmi osobný dar...

Rozhovor o mojej maliarskej vášni, ktorý so mnou pripravila šéfredaktorka firemného časopisu ŽSR SEMAFOR Lucia Lizáková, bol uverejnený v septembrovom čísle v rubrike "Zo života železničiara" na str. 14-16. 


1. Ako dlho sa venujete maľovaniu a čo vás k nemu priviedlo?

Maľovanie ma baví od detstva. Talent som zdedila po svojej mame, ale nijako odborne som ho ďalej nerozvíjala, dokonca som nechodila ani do výtvarného krúžku. V podstate som samouk. V tínedžerskom veku som začala s prvými portrétmi ceruzkou a neskôr, keď som objavila akrylové farby, pustila som sa aj do ozajstných obrazov. Keďže nemám vlastný ateliér a maľujem doma, potrebovala som niečo rýchloschnúce a bez zápachu, preto práve akryl.

2. Na vašej stránke som sa dočítala, že maľujete čiernobiele obrazy, čo je oproti iným umelcom zaujímavé. Prečo ste si vybrali práve takýto žáner?

Tak vážnejšie som začala maľovať pred desiatimi rokmi. Boli to hlavne abstraktné maľby, a tiež kópie starých majstrov, prevažne impresionistov. Páčil sa mi aj popart, takže to bolo trochu chaotické, zo všetkého niečo. Potom som raz namaľovala čiernobiely portrét a oslovilo ma to. Farieb som sa postupne úplne vzdala a začala som maľovať len v čiernobielych odtieňoch. Zároveň väčšina mojich obrazov má pôvod v mojich vlastných fotografiách, podarilo sa mi tak prepojiť dve moje záľuby, čím vzniklo niekoľko skutočne vydarených a originálnych fotorealistických diel. Napríklad séria malieb s dominantami Banskej Štiavnice, v ktorej budem určite ešte pokračovať, keďže toto mesto je pre mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie.

3. Máte občas chuť pri tých čiernobielych kresbách namaľovať aj niečo farebné?

Momentálne nie. Absencia farieb dodá maľbe minimalistický nádych, zvýrazní kontrast, pričom celý obraz pôsobí veľmi čisto a to sa mi na tom páči. Čiernobiela mi absolútne vyhovuje, spĺňa moje minimalistické kritériá, ale nikdy nehovorím nikdy, takže uvidíme, možno sa časom vrátim aj k farbám.

4. Máte obrazy niekde aj vystavené, vystavovali ste alebo ste mali napríklad vlastnú výstavu?

Na prelome rokov 2019/2020 som absolvovala svoju prvú autorskú výstavu v Galérii na Tehelnej vo Zvolene s názvom „50 odtieňov sivej“, kde som mala 54 obrazov. Trvalú expozíciu nemám, ak za ňu nepovažujem pár obrazov zavesených v mojej kancelárii, ale pravidelne vystavujem v letných mesiacoch s našim výtvarným združením Zvolenská sedmička na Zvolenskom výtvarnom salóne.  

5. Vy máte aj svoj vlastný web, kde si ľudia môžu vašu prácu pozrieť a sledovať ju.

Áno, ale moju tvorbu môžete sledovať okrem webstránky aj na sociálnych sieťach, ktoré som ocenila najmä v mojich začiatkoch. Nejde totiž len o vlastnú prezentáciu. Prostredníctvom sociálnych médií som spoznala ďalších ľudí, ktorí sa venujú maľovaniu alebo umeniu všeobecne, či už na amatérskej alebo profesionálnej úrovni a nezostalo len pri virtuálnych priateľstvách. Sledovala som tvorbu iných umelcov a zároveň som dostávala spätnú väzbu na moju prácu. Toto všetko človeka posúva vpred. Zrazu zbadáte vo svojej práci veľký progres a ten v podstate nachádzam stále, s každým jedným namaľovaným obrazom.  

6. Na vašej stránke máte pekné motto: "Maľovať znamená myslieť štetcom", odkiaľ pochádza a prečo práve takýto citát?

Tento citát som si “požičala“ od francúzskeho maliara, predstaviteľa postimpresionizmu Paula Cézanna. Všeobecne je toto obdobie, ako aj samotný impresionizmus moja srdcovka. Možno aj preto. 

7. Ako som už spomínala máte svoju vlastnú stránku, na mňa ako čitateľa ale pôsobí trošku ako blog. Pri Fride ste napríklad odporúčali literatúru o jej živote, pri maľbe Lietajúci muž ste mali prekliky na články. Kde teda čerpáte energiu a podľa čoho si vyberáte čo nakreslíte?

Najskôr bola stránka, potom prišiel blog. Jeho cieľom je spropagovať akcie nášho výtvarného združenia Zvolenská sedmička, a tiež priblížiť moju vlastnú tvorbu ostatným ľuďom. Inšpiráciu nehľadám cielene, väčšinou sú to momentálne nápady, ktoré, keď sa mi zapáčia, dotiahnem až na plátno. Napríklad osobnosti, ktoré portrétujem, ma musia niečím zaujať. Či už žánrovo alebo vizuálne. Aj preto mám vo svojom repertoári niekoľko známych rockerov. Napríklad pri sérii piatich obrazov s názvom “Dymové etudy“, bola pre mňa výzva zachytiť dym z cigarety a jeho pomalé prevaľovanie v dopadajúcom svetle. 

8. Vyššie ste spomínali združenie Zvolenská sedmička. Predstavte nám ho trošku viac.

Členkou výtvarného združenia Zvolenská sedmička som od roku 2015. Združuje profesionálnych aj neprofesionálnych výtvarníkov a fotografov. Práve členstvo v tomto združení mi veľmi pomohlo v mojich maliarskych začiatkoch. Zvolenská sedmička v spolupráci s mestom Zvolen každoročne organizuje „Zvolenský výtvarný salón“ a výtvarný plenér „Ateliér pod nosom“, kde členovia združenia prezentujú svoju tvorbu. Tiež sme sa už tretí rok podieľali na maľovaní písmen trojrozmerného nápisu #ZVOLEN, ktorý zdobí zvolenské námestie. Všetky tieto akcie sú hojne navštevované verejnosťou a majú už aj svojich skalných fanúšikov. 

9. Čo bolo pre vás doposiaľ najväčšou výzvou nakresliť?

Každý obraz je výzva a trochu adrenalín, ako to dopadne. Teraz mám napríklad rozmaľovaný obraz zo série „V kôlni“, pričom cieľom tejto série je zachytiť rôzne štruktúry neopracovaného dreva. Tým, že tých konárikov a polienok je naozaj veľa a každému sa treba istý čas venovať, postupujem s maľbou veľmi pomaly. Ale myslím si, že výsledok bude stáť za to.  

10. Ako dlho vám trvá v priemere nakresliť jeden obraz?

Závisí to od viacerých faktorov. Najmä od veľkosti plátna a náročnosti námetu, a samozrejme aj od môjho voľného času. V priemere namaľujem dva až tri obrazy do mesiaca, čiže tak 30 obrazov ročne. 30-tku som zatiaľ neprekročila, a tak skoro ani neprekročím, keďže deň má len 24 hodín. Možno na dôchodku (smiech).  

11. Skúšali ste aj iné žánre, techniky?

Zo začiatku som skúšala aj rôzne kombinované techniky – akryl, akrylová fixka, sprej, olej, ale ako som spomenula vyššie, akryl mi vzhľadom na podmienky v ktorých tvorím, najviac vyhovuje.  

12. Mali ste napríklad požiadavku aj od kolegov, či im niečo nenamaľujete domov, prípadne ako svadobný dar niekomu?

Áno, maľovala som veľa obrazov, hlavne portrétov, či už pre kolegov, známych alebo rodinu. V podstate každý z rodiny už vlastní nejaký môj obraz. Obraz je originálny a veľmi osobný dar, ale tiež nie je pre každého. Dotyčný musí mať aspoň minimálny vzťah k vizuálnemu umeniu, inak bude skôr rozčarovaný ako očarený. Maľovanie je pre mňa hlavne výborný relax a nemohla by som sa mu venovať v takom rozsahu bez podpory mojej rodiny, najmä manžela, ktorému aj touto cestou veľmi pekne ďakujem a keďže je tiež železničiar, možno si to tu aj prečíta.

DSC_02142jpg
DSC_02651jpg

www.zsr.sk/files/pre-cestujucich/zsemafor-casopis/2020/zsemafor09_2020.pdf