Zvolenská sedmička sa už siedmy
krát podieľa na maľovaní trojrozmerného nápisu #ZVOLEN, ktorý je počas leta
ozdobou nášho krásneho námestia. Tento rok som štafetu prevzala ja, Martina
Majcherová a vybrala som si písmeno O.
Óčko som vybrala preto, že je
zrkadlovo rovnaké, čo bola prvá podmienka vzhľadom na geometrickú povahu môjho námetu, a tiež
preto, že je to začiatočné písmeno slova Osobnosti, keďže po obsahovej stránke môj námet zahŕňa práve osobnosti mesta Zvolen.
Prvým podnetom pre takúto "osobnostnú" tému bol chodník slávy, na ktorom v roku 2020 odhalili pamätné dlaždice štyrom zvolenským
osobnostiam. V roku 2023 k týmto štyrom pribudli ďalšie tri
a tým pádom bolo o prvých siedmich osobnostiach, ktoré budú na písmene, rozhodnuté. Zostávalo vybrať ďalšie, avšak najprv bolo treba určiť, koľko ich vlastne bude, resp. koľko sa ich na písmeno zmestí. Keďže som to celé poňala vo warholovskom štýle, pre ktorý je charakteristické opakovanie toho istého motívu, musela som rátať aj s tým, že každá osobnosť bude na písmene umiestnená aspoň dvakrát.
Ďalej bolo treba vopred určiť farby jednotlivých štvorcov, tak aby to bolo pestré a nerušivé
zároveň... a tiež, ako presne budú tieto štvorce rozmiestnené, keďže musela byť
dodržaná podmienka, aby jedna osobnosť nebola na rovnakom farebnom podklade
dvakrát, s výnimkou čiernobielych, a zároveň musela byť zachovaná
dostatočná vzdialenosť medzi rovnakými osobnosťami. Samozrejme, portréty
osobností museli tiež spĺňať nejaké tie zásady správnej kompozície... no čo vám
poviem... hotová alchýmia.
Napočudovanie, nad tým, čo všetko
som vlastne musela dodržať, som sa začala zamýšľať až teraz, keď píšem tento
blog. Počas procesu tvorby to išlo nejako automaticky, štýlom „pozriem
a vidím“.
Finálnej maľbe predchádzal podrobný
návrh v presnej mierke, ktorý bol veľkou pomocou, ale aj tak som ho počas
maľovania ešte viackrát menila.
Osobností som nakoniec, po
konzultácii s kolegami zo ZV7, vybrala 15. Pri výbere som vychádzala
z toho, aby to boli osobnosti pre Zvolenčanov rozpoznateľné, teda možno
trochu viac mediálne známe... aby sa pri písmene rozbehla diskusia: „Toho
poznám a túto tiež, a tohto som minule stretol...“ teda, aby to malo
taký zábavno-hravý charakter. So Zvolenom je totiž spätých veľa zvučných mien
a všetky by sa na toto písmeno aj tak nezmestili.
Čo sa týka samotného maľovania, musím povedať,
že aj
keď to bolo časovo náročné, práca mi išla pekne od ruky bez nejakých väčších problémov... a za to vďačím práve dôkladnej príprave. Nenadarmo sa vraví „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“.
Nakoniec som veľmi
rada, že som sa do toho pustila, aj keď na začiatku to bol trochu adrenalín
a pochybnosti, ktoré ale rýchlo odvial prvý portrét pána Slezáčka.
No a na záver Vám ešte predstavím
všetky osobnosti aj s krátkou charakteristikou:
Rastislav Bohuš - scénograf,
kostymér a maliar. V Divadle J. G. Tajovského vo Zvolene pôsobil v rokoch 1972
- 1991. Do zvolenského divadla nastúpil po skončení štúdia na VŠMU, ktoré
absolvoval pod pedagogickým vedením profesora Vychodila. Svoju autorskú pečať
vtlačil do vyše päťdesiatich inscenácií zvolenského divadla, vrátane inscenácií
pripravených pre festival Zámocké hry zvolenské, z ktorých viaceré boli
profilové. Výrazný tandem tvoril s režisérom Turčanom a Peterichom,
spolupracoval aj s ďalšími režisérmi. Pamätné boli aj jeho plagáty k
inscenáciám. Tvoril tiež nevšedné maľby, maľovaniu sa venoval aj po odchode z
divadla.
Igor Danihel - etnograf, hráč na
ľudové hudobné nástroje, tanečník, spevák, dlhoročný riaditeľ Podpolianskych
slávností v Detve, od roku 1997 štátny intendant Podpolianskeho kultúrneho
centra vo Zvolene, od roku 1998 riaditeľ Podpolianskeho osvetového strediska vo
Zvolene. Účinkoval po celom svete s viacerými folklórnymi súbormi a ľudovými
hudbami. Na fujaru hral i na audiencii u pápeža Jána Pavla II. či na
prezentácii Slovenska v paláci UNESCO v Paríži v roku 2006 po zápise fujary do
Zoznamu nehnuteľných pamiatok UNESCO. Je autorom spomienok huslistu Rinalda
Oláha. V roku 2007 ocenený Cenou mesta Zvolen.
Zlatica
Gillová - jedna z prvých absolventiek herectva VŠMU. Hneď po nástupe zo školy v
roku 1955 ju režiséri v DJGT zahrnuli postavami roztopašných, ale i
citlivých dievčat, v ktorých mohla uplatniť svoj šarm, temperament i životný
optimizmus. Odohrala viac ako 160 hereckých postáv a z dosiek sa
nevytratila ani po odchode do dôchodku. Za postavu ANNY v inscenácii Tichá
noc, tmavá noc, získala Cenu Literárneho fondu. Ovenčená je tiež ďalšími cenami
ako KVET KULTÚRY A UMENIA za celoživotnú vysokú umeleckú úroveň hereckého
majstrovstva či CENA ČESTNÝ MOTÝĽ DJGT od jej domovského divadla, ktorému
ostala celý život verná.
Jozef
Golonka - bývalý slovenský hokejista (útočník)
a tréner. Začínal s hokejom v klube Sokol NV Bratislava (predchodca Slovana Bratislava). V československej najvyššej súťaži
odohral počas 14-tich sezón 332
zápasov a dal 298
gólov. V roku 1972 uzavrel kontrakt so Zvolenom (1. SNHL), kde hrával do
roku 1975.
Je držiteľom strieborných medailí zo ZOH 1968 a z MS 1965, 1966 a 1968 a bronzových
medailí zo ZOH 1964 a
z MS 1959, 1964 a 1969. V reprezentácii
hral 134 krát,
strelil 82 gólov. Je
členom Siene slávy IIHF(1999), Siene slávy slovenského hokeja (2002), Siene slávy
nemeckého hokeja (2004)
a Siene slávy českého hokeja (2010).
Václav Ježek – jeden z najúspešnejších
trénerov predchádzajúcej československej futbalovej histórie pod vedením
ktorého, za asistencie Jozefa Vengloša, v roku 1976 v Belehrade získalo
Československo titul majstra Európy. Futbal začal hrávať v svojom rodisku,
vo Zvolene, potom pokračoval v Slavii Praha, Jaroměři, Úpiciach, Hradci
Králové, Dukle Brno a v Liberci. V Liberci začal aj trénovať, potom viedol
Duklu Praha, Spartu, s ktorou získal päť titulov majstra republiky. V závere
svojej kariéry sa stal manažérom Slavie Praha.
Elena Kaliská - vodná slalomárka,
odchovankyňa Slávie VŠLD Zvolen, majsterka Európy a víťazka Svetového pohára,
úspešná olympionička: OH Sydney 2000 – 4. miesto, OH Atény 2004 – 1. miesto, OH
Peking 2008 – 1. miesto, držiteľka Ceny mesta Zvolen za rok 2004, od roku 2008
Čestná občianka mesta Zvolen.
Jozef
Klement - významný
predstaviteľ Židovskej náboženskej obce, ktorého meno bolo známe nielen vo
Zvolene, ale i v Banskej Bystrici, či na celom Slovensku. Popri poctivom
podnikaní pod značkou KLEMO podporoval umenie, kultúru i množstvo verejných
podujatí, či aktivít. Vďaka nemu vznikol projekt „Nezabudnutí susedia”, cez
ktorý ľudia vo viac ako sto mestách a obciach naprieč našou krajinou čítajú
každoročne mená obetí holokaustu a ich záchrancov, aby sa na nich nikdy
nezabudlo.
Milan
Lasica – zvolenský rodák, slovenský humorista, dramatik, prozaik, textár,
herec, režisér, moderátor a spevák. Spolu s Júliusom Satinským vytvorili
najobľúbenejšiu komickú dvojicu v bývalom Česko-Slovensku vo svojej dobe.
Držiteľ ocenení r. 1997 – Krištáľové krídlo za celoživotné dielo spoločne s
Júliusom Satinským, 2003 – nositeľ medaily Za zásluhy I stupeň (Česko), 2005 –
Pribinov kríž II. Trieda, 2006 – Novinárska cena v kategórii Najlepší krátky
publicistický príspevok v printových médiách za stĺpčeky v časopise .týždeň,
2015 – na 35. ročníku Kremnických gagov získal Zlatého gunára za celoživotné
dielo.
Ján
Lašák - slovenský hokejový brankár. S hokejom začínal v HKm Zvolen. V sezóne
2001/02 sa stal prvým slovenským brankárom v NHL. Slovensko reprezentoval na MS
juniorov 1999, kde pomohol v zisku bronzovej medaily. V seniorskej kategórii sa
zúčastnil majstrovstiev sveta v rokoch 2000 (striebro), 2001, 2002 (zlato),
2003 (bronz), 2004, 2005, 2006, 2008, 2009 a 2011. Zúčastnil sa aj ZOH 2006 v
Turíne. Niekoľko rokov bol slovenskou brankárskou jednotkou. Spolu v
reprezentácii odchytal 65 zápasov. Nosí reprezentačný dres s číslom 25.
Martin
Mázor - v médiách pracoval od roku 1981; v regionálnych aj celoslovenských,
printových aj elektronických. Aktívne sa zúčastňoval aktivít na Pustom hrade už
od začiatku výskumu. Bol aj pri založení občianskeho združenia Priaznivci
Pustého hradu. V roku 2008 dostal za tridsaťročnú pracovnú a publikačnú činnosť
od Mestského zastupiteľstva vo Zvolene Cenu mesta Zvolen. V roku 2009 ho
zaradili medzi literárne osobnosti Zvolena a okolia. Vydal niekoľko publikácií,
najmä s tematikou zvolenského regiónu. Jeho mamou bola známa folkloristka a
pedagogička Mária Mázorová, ktorá vo Zvolene založila detský folklórny súbor
Zornička a stála aj pri založení folklórneho súboru Marína.
Andrej
Mojžiš - herec Divadla Jozefa Gregora-Tajovského vo Zvolene, od roku 1953 vo
zvolenskom divadle stvárnil vyše 150 dramatických postáv, účinkoval v
desiatkach filmoch, v televíznych a rozhlasových inscenáciách, v dabingu. 1.
januára 2007 mu prezident Slovenskej republiky udelil vyznamenanie Pribinov
kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Je
držiteľom Ceny Jozefa Krónera za celoživotné dielo za rok 2000, Ceny za
celoživotné dielo pri realizácii rozhlasových hier na Festivale pôvodnej
slovenskej rozhlasovej hry v roku 2005, laureátom Ceny predsedu BBSK za
celoživotné dielo a prínos k rozvoju hereckého umenia na Slovensku, v roku 2009
získal ocenenie BBSK Kvet umenia a v roku 1998 Cena mesta Zvolen.
Roman
Rjachovský - slovenský filmový a televízny architekt. Pôsobil ako architekt v
Československej televízii Bratislava a v Slovenskej filmovej
tvorbe. Venoval sa divadelnej scénografii, spolupracoval s Divadlom Jonáša
v Prešove, Novou scénou a so Slovenským národným divadlom v Bratislave. Jeho
doménou sa stali činoherné inscenácie a televízne adaptácie literárnych predlôh.
Spolupracoval na vyše 300 filmoch, televíznych a divadelných inscenáciách či
zábavných programoch. Robil scénu pre televízne seriály Mafstory, Ordinácia v
Ružovej záhrade, Panelák, Profesionáli. V roku 2003 získal ocenenie Zlatá
kamera za celoživotný prínos do oblasti filmového umenia.
Vladimír
Rohoň - nastúpil do umeleckého súboru DJGT v roku 1974 po prvom angažmáne v
Českých Budějoviciach. V roku 2006 získal Cenu Jozefa Kronera za najlepší
herecký výkon v divadelnej sezóne 2005/2006 za postavu Hokeho Coleburna v hre
Alfreda Uhryho Šofér slečny Daisy, v roku 2009 Prémiu Literárneho fondu za
postavu Illa v hre Návšteva starej dámy, v roku 2012 a 2017 získal Cenu
Literárneho fondu a v r. 2022 ocenenie Kvet kultúry a umenia za dlhodobé
výsledky v oblasti umenia i záujmovej umeleckej činnosti.
Juraj
Slezáček - slovenský herec a divadelný pedagóg. Od roku 1985 nositeľ titulu
zaslúžilý umelec. Stvárnil desiatky postáv ako herec na javisku Činohry SND, v
televízii a filme. Od roku 1979 zastával funkciu umeleckého šéfa činohry SND. Venoval
sa aj pedagogickej práci spočiatku ako pedagóg (docent - 1988) a v rokoch 1996
– 2002 ako dekan Činohernej a bábkarskej fakulty VŠMU v Bratislave.
Štefan
Šafárik - herec Divadla Jozefa Gregora-Tajovského vo Zvolene, v ktorom pôsobí
od roku 1967 a vytvoril tu vyše stovky postáv z našej i svetovej dramatickej
tvorby, niekoľkonásobný držiteľ Ceny MOTÝĽ pre najpopulárnejšieho herca Divadla
Jozefa Gregora-Tajovského vo Zvolene, držiteľ Ceny mesta Zvolen za rok 2002.
