Na prechádzke Ružovou ulicou

Ako som už písala v jednom z predchádzajúcich príspevkov, Banská Štiavnica je pre mňa nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie, takže ďalší obraz s touto tematikou nenechal na seba dlho čakať a môj archív sa rozrástol hneď o dve maľby, na ktorých som zvečnila jednu z najkrajších štiavnických ulíc - Ružovú ulicu.

Toto leto, v rámci jednej rodinnej víkendovej prechádzky, sme sa „hecli“ a vymenili náš tradičný okruh, Nový zámok – Starý zámok – Námestie svätej Trojice, za nový so začiatkom na Ružovej ulici. Z „Ružovej“ sme malou odbočkou prešli cez Botanickú záhradu, pokochali sa výhľadom z "lavičky nad Štiavnicou" a výlet sme zakončili na Trojičnom námestí. Tým sme si odškrtli ďalšiu trasu, ktorá patrí medzi tzv. povinné jazdy každého správneho fanúšika Banskej Štiavnice.
Ružová ulica je neskutočne romantické miesto a už pri prvom pohľade mi bolo jasné, že skončí na mojom plátne. Je lemovaná kríkmi ruží, ktoré zdobia vchody do pôvodných meštianskych domov a cez leto doslova prekvitá krásou. Rozkvitnuté ruže spolu s pastelovo sfarbenými budovami a modrou oblohou vytvárajú úžasný farebný kontrast, ktorý očarí každého návštevníka. Bohužiaľ, na mojich obrazoch túto farebnú nádheru nevidieť a teraz aj trochu ľutujem, že nemaľujem vo farbe... v každom prípade, farebná, či čiernobiela, „Ružová“ je prekrásna a určite stojí za to, vidieť ju naživo. Navyše, krásny výhľad na historickú časť mesta v pozadí so svahmi posiatymi baníckymi domčekmi, vás prinúti chvíľu postáť a naozaj precítiť atmosféru tohto miesta.
Na mojich obrazoch som Ružovú ulicu namaľovala hneď z obidvoch strán. Na prvom obraze je znázornený pohľad od centra, keď pomaly stúpate ulicou a postupne objavujete nové perspektívy. Z obrazu priam sála teplo júlového slnka opierajúceho sa do radu budov po obvode ulice. Na druhom obraze je znázornený opačný pohľad, od Botanickej záhrady, kde dominuje Starý zámok a jeho zvonica. Každý pohľad má svoje čaro, mňa však oslovil viac ten prvý, asi preto, že z tejto strany som Ružovú ulicu uvidela prvýkrát a presne takto som si ju aj zapamätala.

Naša prechádzka ďalej pokračovala cez Botanickú záhradu, ktorá sa rozprestiera v areáli historickej Baníckej a lesníckej akadémie, prvej vysokej technickej školy na svete. Sú tu vysadené rôzne domáce aj cudzokrajné dreviny, z nich medzi najzaujímavejšie patria sekvojovce mamutie a céder. Je to jedno z ďalších úžasných, až magických miest Banskej Štiavnice, kde sa v tieni obrích sekvojovcov týčia majestátne budovy škôl a zovšadiaľ tu na vás dýcha akademický duch dôb minulých.
Ďalšou zastávkou bola "lavička nad Štiavnicou". Obyčajná lavička umiestnená v malom výklenku medzi domami sa vďaka svojej polohe stala vyhľadávaným miestom. Akoby ste sedeli a nohami voľne hojdali priamo „nad Štiavnicou“. Aj my sme si na nej chvíľu posedeli, nohami pohojdali a  popritom sa kochali prekrásnymi výhľadmi na okolie. No a od lavičky to bol už len kúsok na Námestie Svätej Trojice, kde sme pri Dome Maríny náš inšpiratívny výlet ukončili. A tak ako Marína inšpirovala Sládkoviča, tak aj Ružová ulica a v podstate celá Banská Štiavnica inšpirovala mňa a určite nebudem jediná, pretože, ako povedal Sládkovič:
„Sú dve fajty ľudí. Tí, ktorí v Štiavnici doposiaľ neboli, a takí, ktorí sa do nej zaľúbili. Tak, ako ja do Teba, Marína.“ z listu Maríne, máj 1845