Na prechádzke Ružovou ulicou
Ako som už písala v jednom
z predchádzajúcich príspevkov, Banská Štiavnica je pre mňa nevyčerpateľným
zdrojom inšpirácie, takže ďalší obraz s touto tematikou nenechal na seba dlho
čakať a môj archív sa rozrástol hneď o dve maľby, na ktorých som zvečnila jednu
z najkrajších štiavnických ulíc - Ružovú ulicu.
Toto leto, v rámci jednej rodinnej víkendovej prechádzky, sme sa „hecli“ a vymenili náš tradičný okruh, Nový zámok – Starý zámok – Námestie svätej Trojice, za nový so začiatkom na Ružovej ulici. Z „Ružovej“ sme malou odbočkou prešli cez Botanickú záhradu, pokochali sa výhľadom z "lavičky nad Štiavnicou" a výlet sme zakončili na Trojičnom námestí. Tým sme si odškrtli ďalšiu trasu, ktorá patrí medzi tzv. povinné jazdy každého správneho fanúšika Banskej Štiavnice.
Ružová ulica je neskutočne romantické miesto a už pri
prvom pohľade mi bolo jasné, že skončí na mojom plátne. Je lemovaná kríkmi
ruží, ktoré zdobia vchody do pôvodných meštianskych domov a cez leto
doslova prekvitá krásou. Rozkvitnuté ruže spolu s pastelovo sfarbenými budovami
a modrou oblohou vytvárajú úžasný farebný kontrast, ktorý očarí každého
návštevníka. Bohužiaľ, na mojich obrazoch túto farebnú nádheru nevidieť a teraz
aj trochu ľutujem, že nemaľujem vo farbe... v každom prípade, farebná, či
čiernobiela, „Ružová“ je prekrásna a určite stojí za to, vidieť ju naživo.
Navyše, krásny výhľad na historickú časť mesta v pozadí so svahmi posiatymi
baníckymi domčekmi, vás prinúti chvíľu postáť a naozaj precítiť atmosféru
tohto miesta.
Na mojich obrazoch som Ružovú ulicu namaľovala hneď z obidvoch strán. Na prvom obraze je znázornený pohľad od centra, keď pomaly stúpate ulicou a postupne objavujete nové perspektívy. Z obrazu priam sála teplo júlového slnka opierajúceho sa do radu budov po obvode ulice. Na druhom obraze je znázornený opačný pohľad, od Botanickej záhrady, kde dominuje Starý zámok a jeho zvonica. Každý pohľad má svoje čaro, mňa však oslovil viac ten prvý, asi preto, že z tejto strany som Ružovú ulicu uvidela prvýkrát a presne takto som si ju aj zapamätala.

Toto leto, v rámci jednej rodinnej víkendovej prechádzky, sme sa „hecli“ a vymenili náš tradičný okruh, Nový zámok – Starý zámok – Námestie svätej Trojice, za nový so začiatkom na Ružovej ulici. Z „Ružovej“ sme malou odbočkou prešli cez Botanickú záhradu, pokochali sa výhľadom z "lavičky nad Štiavnicou" a výlet sme zakončili na Trojičnom námestí. Tým sme si odškrtli ďalšiu trasu, ktorá patrí medzi tzv. povinné jazdy každého správneho fanúšika Banskej Štiavnice.

Na mojich obrazoch som Ružovú ulicu namaľovala hneď z obidvoch strán. Na prvom obraze je znázornený pohľad od centra, keď pomaly stúpate ulicou a postupne objavujete nové perspektívy. Z obrazu priam sála teplo júlového slnka opierajúceho sa do radu budov po obvode ulice. Na druhom obraze je znázornený opačný pohľad, od Botanickej záhrady, kde dominuje Starý zámok a jeho zvonica. Každý pohľad má svoje čaro, mňa však oslovil viac ten prvý, asi preto, že z tejto strany som Ružovú ulicu uvidela prvýkrát a presne takto som si ju aj zapamätala.

Naša
prechádzka ďalej pokračovala cez Botanickú záhradu, ktorá sa rozprestiera v
areáli historickej Baníckej a lesníckej akadémie, prvej vysokej technickej
školy na svete. Sú tu vysadené rôzne domáce aj cudzokrajné dreviny, z nich
medzi najzaujímavejšie patria sekvojovce mamutie a céder. Je to jedno z ďalších
úžasných, až magických miest Banskej Štiavnice, kde sa v tieni obrích sekvojovcov týčia majestátne budovy škôl a zovšadiaľ tu na vás dýcha akademický duch dôb minulých.
Ďalšou zastávkou
bola "lavička nad Štiavnicou". Obyčajná lavička umiestnená v malom
výklenku medzi domami sa vďaka svojej polohe stala vyhľadávaným miestom. Akoby
ste sedeli a nohami voľne hojdali priamo „nad Štiavnicou“. Aj my sme si na nej
chvíľu posedeli, nohami pohojdali a popritom sa kochali prekrásnymi výhľadmi na
okolie. No a od lavičky to bol už len kúsok na Námestie Svätej Trojice, kde sme
pri Dome Maríny náš inšpiratívny výlet ukončili. A tak ako Marína
inšpirovala Sládkoviča, tak aj Ružová ulica a v podstate celá Banská
Štiavnica inšpirovala mňa a určite nebudem jediná, pretože, ako povedal Sládkovič:
„Sú dve fajty ľudí. Tí, ktorí v Štiavnici doposiaľ neboli, a takí, ktorí sa do nej zaľúbili. Tak, ako ja do Teba, Marína.“ z listu Maríne, máj 1845

„Sú dve fajty ľudí. Tí, ktorí v Štiavnici doposiaľ neboli, a takí, ktorí sa do nej zaľúbili. Tak, ako ja do Teba, Marína.“ z listu Maríne, máj 1845

Rozmer: 70x50 cm
Technika: akryl na plátne, použité akrylové farby Daler-Rowney a maliarske plátno na ráme PROFI, všetko dostupné na https://www.artmie.sk