Čiernobiela trikrát inak
Všetko sa to začalo v jedno jarné popoludnie, keď som so svojimi kolegami, výtvarníkmi, Michaelou Högger a Ivanom Gertlim, navštívila výstavné priestory Vagačovho domu v Detve. Tmavomodré steny v hlavnej miestnosti na mňa zapôsobili ako magnet a prvé, čo mi prebehlo hlavou, bolo - "Tu určite budem raz vystavovať..."
A tak sa ja stalo! Moja predstava výstavného projektu vyplývala práve z potenciálu týchto tmavomodrých stien vo vzťahu k čiernobielej výtvarnej tvorbe a tak stačilo už len prizvať obidvoch spomínaných kolegov, trochu opilovať detaily a spoločný projekt "Čiernobiela trikrát inak" bol na svete.
Silná zostava zo Zvolenskej sedmičky v zložení (zľava) Majcherová, Gertli, Högger
O projekte
Traja rôzni autori, tri rôzne výtvarné prejavy... na prvý pohľad bez akejkoľvek spojitosti a predsa spolu ladiace, vytvárajúc kompaktný celok v čiernobielej harmónii umocnenej modrým kontrastom stien, ktorý ani jeden z týchto neutrálnych odtieňov nenechá splynúť, práve naopak, povýši ich nad všetky odtiene spektra a ponúkne divákovi to najlepšie z achromatického sveta.
Bielu, čiernu a všetky odtiene sivej ako farby častokrát ani nevnímame a v tejto súvislosti bežne používame prívlastok „bezfarebný“. Z pohľadu fyziky je to úplne v poriadku, keďže sú to odtiene bez chromatickej, čiže farebnej sýtosti nachádzajúce sa mimo chromatického spektra, ale z pohľadu bežného človeka, diváka, to už také jednoznačné nie je.
Vnímanie farieb je totiž veľmi subjektívny jav a závisí od viacerých faktorov, či už od kondície nášho zraku, od momentálneho psychického rozpoloženia mysle, ale aj od prostredia a podmienok pozorovania. A tak napríklad aj klasická čierna farba, ktorá zväčša symbolizuje smútok, môže byť zároveň nositeľom tajomstva a elegancie. Šedá, nudná farba všednosti a vyčerpanosti, ale aj neutrality a rovnováhy a biela, farba chladu a prázdnoty, ale tiež počiatku, nevinnosti a čistoty...
...je na každom, čo si vyberie...
Michaela Högger a „B&W kolekcia“
Michaelina tvorba býva zvyčajne bohatá na farby, jej obrazy sú charakteristické sýtymi teplými, zemitými odtieňmi v kontraste k čiernej kontúre, ktorá obvykle zvýrazňuje realistický prvok v konkrétnej maľbe. B&W kolekcia vznikla ako protipól k tejto štandardnej tvorbe s cieľom minimalizovať, zjednodušiť, očistiť... Napriek tomu si všetky tieto maľby zachovávajú svoju dramatickosť a je z nich cítiť určité napätie, ktorého katalyzátorom môže byť práve samotný názov obrazu. Pokúsme sa teda nájsť Začiatok Dokonalého Gejzíru Spojenia Svetov Jeleňa a Morskej panny. Trochu bizarná veta, čo poviete? A pritom sú to len názvy jednotlivých obrazov použité v jednej vete, ktorá s nadhľadom dokazuje, že aj zdanlivo nesúvisiace veci môžu spolu vďaka vhodnému prepojeniu výborne fungovať.
Martina Majcherová a „Týždeň vo filme“
Týždeň vo filme nechápte ako kinožurnál z druhej polovice minulého storočia, ktorý nám servírovali pred hlavným filmom v kine, ale ako 7 filmových tipov, na každý deň v týždni jeden. Poznáte to, keď vo vás film rezonuje ešte niekoľko dní po zhliadnutí a vy si uvedomíte, že niektoré bonmoty z neho ste si privlastnili a používate ich v bežnej konverzácii? Presne o tom sú tieto filmové scény. Ich realistické zobrazenie s charakteristickým rukopisom čiernobielej tvorby Martiny Majcherovej doplnené o konkrétny dialóg, alebo citát, vás vtiahne priamo do filmového deja.
Ivan YWAN Gertli a „Hovoriace kamene“
Ak máte pocit, že vás niekto pozoruje, alebo si za vaším chrbtom šepká, nemusia to byť hneď halucinácie. Tento stav môžu vo vás vyvolať práve kamenné plastiky z dielne Ivana YWAN Gertliho, ktoré na človeka hladia tak živo, až má pocit, že každú chvíľu otvoria ústa a prehovoria... niektoré nahnevane, či vyčítavo a iné zas prosebne s údivom, či s úsmevom... Tieto kamenné výtvory sú akoby bočným produktom jeho dlhoročnej kamenársko-sochárskej práce, ale zďaleka nie menej výrazným. Profesionálnu skúsenosť s kameňom dokazuje už 35 rokov. Inštalácie „hovoriacich kameňov“ sú nasmerované k jednotlivým obrazom, ako stáli návštevníci expozície, čím obsahovo a výtvarne napĺňajú a uzatvárajú celý koncept výstavy.
Autorov spája členstvo vo výtvarnom združení Zvolenská sedmička, čo následne vyústilo do vzájomnej spolupráce na tomto projekte. Výstava je cielene realizovaná vo Vagačovom dome v Detve, ktorý disponuje netradičnými tmavomodrými stenami, čo umožňuje práve čiernobielej tvorbe vyniknúť úplne inak, ako sme bežne zvyknutí.
Takže... zapnite si pásy, prosím, a pripravte sa na šialenú B&W jazdu!
Vagačov dom Detva
Výstava zrealizovaná Podpolianskym osvetovým strediskom v spolupráci s Vagačovým domom v Detve, Banskobystrickým samosprávnym krajom a výtvarným združením Zvolenská sedmička.
ĎAKUJEME!
